Odpoveď je jednoduchá. Aby nás konečne dokopali tam, kde máme byť. Koho tam máme stretnúť a v poslednom rade, kým sa tam máme stať. Čo mi trvalo v živote, kým som toto pochopil. Že z choroby ma dostane úplne iné myslenie, aké ma do nej dostalo.
Že jediné, čo sa po mne, po nás chce, je, aby sme sa pohli z miesta. Z práce, ktorá nás nenapĺňa. Zo vzťahu, ktorý nás ťahá dole. Z miesta bývania, kde sa už necítime dobre. A tak ďalej.
Ak príznaky bolesti potlačíme tabletkami a nerobíme potrebné zmeny, teda zostávame stáť na mieste, príznaky sa zhoršujú. Náš zdravotný stav sa zhoršuje. A to, čo bolo na začiatku malé, je o pár rokov obrovské. Začalo to jedným problémom a potláčaním/neriešením, sú už z toho tri ďalšie.
Kým nezačneme robiť zmeny, ktoré po nás choroby chcú, budeme chorí. Je to úplne jednoduché na pochopenie. Každý jeden človek na tejto planéte je jedinečný a každý potrebuje nájsť vlastnú cestu. Každého z nás to vedie inou cestou a každý má inú cestu uzdravenia.
Čo pomohlo mne na začiatku, môže vám na konci, alebo nemusí vôbec. V prvom rade potrebujeme zobrať zodpovednosť za svoje zdravie do vlastných rúk a po druhé naučiť sa stišovať, aby sme počuli svoj vnútorný hlas, svoju intuíciu, ktorá ku nám stále hovorí, ale my ju častokrát nepočujeme.
Prečo? Lebo šepká. Hovorí veľmi potichu. Nepočujeme ju, lebo nežijeme vo svojom srdci. Žijeme v hlave a v nej to kričí. Je ťažké byť chvíľu v tichu, lebo vtedy vyliezajú von všetky dlhodobo potláčané emócie. Preto tak radi kukáme do bedne, furt počúvame nejakú hudbu a pod. Snažíme sa prehučať.
Lenže v tichu sú všetky odpovede na všetky naše otázky.
Keď v tichu začnú vyliezať von naši bubuláci, všetky tie strachy, hnevy, smútky, nenávisť, všetko to, čo si v sebe nosíme, najčastejšie od detstva, potrebujeme sa naučiť s nimi pracovať. Vedieť ich prijať a uzdraviť ich v sebe.
Mne sa to za život podarilo rôznymi spôsobmi a veľkú rolu v tom hrali terapie. Ale musel som spraviť aj mnoho zmien, ktoré sa po mne chceli. Robil som jednu po druhej, lebo som chcel byť zdravý.
Aj vaša choroba prišla, aby vám pomohla. Nie aby vás zmordovala, ublížila vám. Vaša duša sa už nemohla pozerať, ako sa ženiete do záhuby. Zastavila vás cez chorobu a zastavila vás pred niečím oveľa horším, čo by mohlo prísť. Aj keď máte pocit, že toto je najhoršie, čo sa vám mohlo stať.
Až keď sa človek úplne uzdraví, z toho stavu vedomia dokáže pochopiť, že najhoršia vec, aká sa mu v živote stala, je zároveň tou najlepšou. Vidí ten posun, kam ho to dostalo a kým sa vďaka tomu stal.
K tomu na svojej ceste uzdravenia stretol ľudí, ktorí mali vyplniť túto časť príbehu. Zažije to však len odvážny človek, ktorý vystúpi z komfortnej zóny a postaví sa k svojim strachom čelom. Vstúpi do tmavej jaskyne svojej duše a nevyjde z nej, kým nenájde svetlo.
To svetlo je v každom z nás. My sme tým svetlom.