Príbehy z praxe

Klientka (30) mala ísť s partnerom na festival, ale on tam neprišiel a ani jej nenapísal, nedal vedieť. Dvakrát sa mu to s ňou takto opakovalo a ona cítila v sebe veľký smútok, zradu, opustenie, že to neprežije, že tam zostala sama.

Počas terapie sme sa dostali k príčine jej súčasného problému, ktorý bol v detstve, keď mala 2 roky a zobrali ju do nemocnice, lebo mala vyrážky na tele. Cítila sa tam bez rodičov opustená, cítila zradu, hnev a nechápala, ako také malé dievčatko nechali samé. Necítila sa tam v bezpečí. Mala pocity, že to tam neprežije, že tam umrie, obrovský stres, paniku. Veľmi sa bála.

V tejto situácii sme sa dostali ešte hlbšie a najväčšiu zradu cítila klientka zo svojho otca, ktorý za ňou do nemocnice vôbec neprišiel. Chodila za ňou iba mama. Mala v sebe pocity, že nebola pre otca dôležitá, nestála mu za to, nechcel ma.

Keď sme túto situáciu v terapii uzdravili, klientke odľahlo, všetko napätie z jej tela sa uvoľnilo a uvidela novými očami, prečo sa jej táto situácia v živote stala. Jej nespracované emócie z toho, že otec tam pre ňu nebol, žila aj v súčasnosti, keď tam pre ňu nebol jej partner.

Preto chytila také záchvaty paniky, hnevu, zrady, že sa jej partner na festivale neozval, ani nenapísal, lebo sa jej len opakovala trauma z detstva, z nemocnice, s vlastným otcom.

Po cca 2 týždňoch sa mi klientka ozvala s tým, že boli s partnerom znovu na festivale a celý čas tam bol pre ňu. Od začiatku do konca. Že sa cítili videná a milovaná. Vravela mi, že ďaľší deň po terapii za ňou hneď prišiel a povedal jej, že ho mrzí, ako sa zachoval a že to chce napraviť.

Klientka (36) prišla na terapiu s tým, že sa nevie rozhodnúť, či má ostať v Bratislave alebo zobrať prácu v inom meste. S jej súčasným partnerom mala zarezervovaný iný byt, ale bola z toho v takom strese, že nevedela, či rozhodnutie robí zo strachu alebo z intuície. Mala pochybnosti, či partner je ten pravý. Má problém so spánkom, spí iba s tabletkami.

Počas terapie sme sa dostali k príčine jej súčasného problému, ktorý bol v období, keď mala 9 rokov. Mala so sestrou spoločnú izbu a keď išli večer spať, rodičia mali nahlas pustenú telku a ona nevedela zaspať. Veľmi ju to rušilo. Cítila sa bezradná, nevedela, čo s tým má robiť. Cítila sa, že je precitlivená, háklivá, zranená a stratila dôveru v seba a život.

Postupne nás to pustilo ešte hlbšie, k otcovi klientky. Cítila, že ju odmietal, keď nemal náladu. Nadobudla pocit, že s ňou nie je niečo v poriadku. Že preňho nebola dosť dobrá.

Teraz máte možnosť vidieť, ako situácia z detstva, kedy klientka o sebe začala pochybovať a stratila dôveru v seba, v život, sa jej premietla do súčasnej situácie, kedy sa nevie rozhodnúť, či ostať v BA alebo sa presťahovať, i či ostať so súčasným partnerom.

Klient (37) prišiel na terapiu s tým, že má strach povedať svojmu šéfovi v práci, že nevie pracovať takto ďalej, že je vyhorený a potrebuje mať piatky voľné. Že bude dostupný od pondelka do štvrtka.

Počas terapie sme sa dostali do príčinnej situácie, kedy mal klient cca 12 rokov. Išiel zapnúť počítač, lebo sa chcel hrať, a počítač nenabehol, ostala len čierna obrazovka. Bál sa to ísť povedať svojmu otcovi, lebo vedel, aký býva, a mal z toho strach. Keď mu to povedal, spravil neskutočný cirkus a vôbec mu neveril, obviňoval ho, že ho pokazil. Klient sa cítil v tejto situácii úplne zúfalý.

Táto situácia v klientovi spúšťala súčasné pochybnosti povedať svoj postoj k práci šéfovi, lebo bol autoritou ako otec vtedy.

Po uzdravení vzťahu s otcom počas terapie sa klientovi výrazne uľavilo a už nepociťoval žiaden strach ani napätie.

O dva dni som dostal od klienta spätnú väzbu, že sa so šéfom v kľude porozprával a ten mu jeho nový pracovný plán schválil. A k tomu za rovnakú mzdu. 🙂

Klientka (32) na terapiu prišla s tým, že sa v živote cíti zaseknutá, nevie sa pohnúť z miesta, spraviť rozhodnutie a postaviť sa za to. Má i pochybnosti vo vzťahu s partnerom. Nevedela, čo má robiť, mala v sebe z toho tlaky a nevie, ako to má vydržať. Cítila sa zamotaná, nevidela východisko, zmysel tohto celého. Neprijímala to, čo sa jej dialo, chcela to mať inak. Stratila dôveru v sebe i v život.

Počas terapie sme sa dostali do príčiny v jej detstve, keď mala 4 roky. Celá trieda sa chystala von a ju zabudli v šatni. Dostala strach, cítila sa stratená, opustená, bezmocná. Cítila v sebe bolesť z toho, že si ju nevšimli. Úzkosť, ktorá ju zväzovala. Obrovské strachy, že sa pre ňu nevrátia. Nevedela, čo má robiť, iba plakala na mieste.

Obviňovala aj samú seba, hnevala sa na seba. Keď ju našla pani upratovačka a odviedla ju von na vychádzku za ostatnými deťmi, veľmi sa hanbila a bolo jej nepríjemné, že sa deti na nej smiali a šuškali si medzi sebou.

Po pochopení príčiny, odpustení a uzdravení celej situácie klientke veľmi odľahlo a cítila sa oveľa lepšie.

Preto sa cítila v súčasnosti zaseknutá, nevedela sa pohnúť z miesta a všetky ostatné pocity, ktoré som popísal na začiatku, lebo tak sa cítila, keď ostala v šatni sama. Táto nevyriešená situácia sa jej takto zrkadlila, opakovala v živote.

Takto sa nám v živote, čo si v sebe nosíme, všetky tie neuzdravené emócie v sebe, opakujú. Len vždy v iných situáciách a s inými ľuďmi. Keď ich v sebe uzdravíme, už sa nemusia opakovať navonok. Platí isté pravidlo, že ako vnútri, tak aj vonku. 

Klientka (37) prišla na terapiu s tým, že sa cíti manželom nevidená, nedocenená. K tomu cítila v sebe veľký hnev, hanbu, vinu, že to nezvláda so svojím synom.

Počas terapie sme sa dostali k príčine jej problému, a to k jej otcovi, keď bola malá. Jej otec býval hlučný (nekričal), len všetko robil nahlas, so všetkým búchal. Cítila sa pri ňom nervózna, stále sa kontrolovala a v žiadnom prípade nechcela byť ako otec.

Neznášala ho za to, aký bol slaboch, že nedokázal spraviť ženu šťastnou, byť ohľaduplný. Vnímala ho ako neprítomného, akoby tam duchom ani nebol. Najradšej by odtiaľ utiekla.

V terapii sme príčinu uzdravili. Klientka odpustila (srdcom) otcovi i sebe. Ďalší deň mi klientka hovorila, že ešte v ten večer po terapii sa ku nej syn správal úžasne a jej manžel — stratila slová. Hovorila mi, že si nepamätá, kedy bol taký milý, pozorný, cítila sa videná. To isté pokračovalo ďalší deň a ja verím, že tak pokračujú dodnes

Klientka (48) prišla na terapiu s tým, že sa extrémne potí, hlavne na rukách i chodidlách. Ľudia často na to reagujú, že aká je spotená, a ju to veľmi obmedzuje v živote. Pamätala si, akoby to mala celý svoj život.

Počas terapie sme sa dostali k príčine jej súčasného problému, až do prenatálu, kým bola ešte maličkým plodom (fazulkou) v bruchu matky. Cítila tam strach, bola jej zima, bála sa a cítila, že niečo nie je v poriadku. Nevedela, čo sa tam deje.

V období, keď bola v bruchu mamy, sama mama pociťovala veľké strachy, smútok i beznádej. Žila s mužom, ktorý bol agresívny, bil ju, kopal do nej i zamykal v kúpeľni. Toto všetko sa dialo, kým klientka bola ako maličký plod v brušku.

Dieťa v bruchu vníma úplne všetko a emócie mamy vníma ako svoje. Klientkine obrovské strachy, keď bola v brušku, sa v živote prejavovali ako nadmerné potenie. Lebo ten stres nebol nijako v brušku, a ani v neskoršom živote, ventilovaný. Hromadil sa v malom telíčku a celý ten čas hľadal cestu von. Tak začal vychádzať cez póry, vo forme nadmerného potu.

Klientka okrem toho precítila, ako jej situácia z bruška i detstva priniesla dary do dospelosti. Čo sa prišla naučiť, čo prišla pochopiť. Vďaka tomu, čo sa stalo, sa stala silnejšou a, ako sama poznamenala, že v niektorých situáciách, kým ostatní ťažké situácie nedávali, ona ich zvládala ľahko. Stala sa omnoho vnímavejšou na bolesť druhých a vďaka tomu všetkému je sama lepšou mamou i lepším človekom.

Klient (40) prišiel na terapiu s tým, že sa cíti nervózny pred dlhým odletom do zahraničia. Má od narodenia vážne zdravotné problémy a jeho žalúdok sa správa veľmi nevyspytateľne. Cítil v sebe strach, stres, neistotu i obavu, či to zvládne. Konkrétne má strach, že by neudržal stolicu a pustil to niekde na letisku alebo v lietadle. Už sa mu to veľakrát stalo a vždy sa cítil v týchto situáciách zahanbený a vo veľkom nekomforte. Vždy tieto jeho pocity súviseli s cestovaním niekam, na nové miesta.

Počas terapie sme sa dostali do príčiny jeho súčasného problému. Do dvoch situácií. Najprv do detstva, keď mal 4 roky. Takéto stresy vždy zažíval, keď išli niekam na nové miesto s rodičmi a on sa tam nikdy nedokázal poriadne uvoľniť. Užívať si ten daný moment, prítomnú chvíľu. Už ako 4-ročný mal veľké obavy, či to zvládne alebo nezvládne. Bol vždy v strehu a vytváral na seba neskutočný tlak.

Počas terapie sme sa dostali ešte hlbšie k príčine. Prišli sme do obdobia pred zrodením, kedy sa nám ukázalo, že on ako duša si túto lekciu pre seba v živote vybral, ale keď sa ocitol v bruchu matky a začal splývať so svojím neprirodzene tvarovaným telom, tak to neprijímal, odmietal to. Klient mi počas terapie povedal, že by mu veľmi pomohlo v tej dobe, keby sa vedel na chvíľu akoby odpojiť od tela, chvíľu necítiť jeho bolesť.

V predstave akoby vystúpil zo svojho tela a ostal v nemom úžase. Zrazu videl, že jeho bolesti, vzorce, programy, všetko, čo ho trápilo, nesúviselo vôbec s jeho telom. Ono tam ostalo pokojné, uvoľnené, ale ako z neho vystúpil, cítil to všetko tam hore, nad telom, v sebe. V jeho pravej podstate. To bol zlomový moment.

Klient mal možnosť v sebe precítiť, že ako tieto jeho situácie v živote s cestovaním súviseli aj s jeho prvou cestou, teda vstupom duši do tela. Veľmi jemne som klienta viedol, až sme všetko v ňom cez hlboké uvedomenia uzdravili. 

Po terapii mi klient povedal, že ho prestal bolieť žalúdok a že už nemá žiadne obavy z letu, žiadnu nervozitu. Napísal mi aj o pár dní, teda 2 dni pred odletom, že sa veľmi teší na let a celé to okolo. Povedal mi, že zažil v živote hocijaké terapie, ale touto jednou terapiou som mu pomohol vyriešiť jeho celoživotný problém.

Mňa veľmi teší, že tu je ďalšia dušička, ktorá sa rozhodla na sebe pracovať a našla odvahu v sebe riešiť to, čo ju bolí, trápi, a našla ešte väčšiu odvahu vstúpiť do tých tmavých miest z našej minulosti, odkiaľ tieto trápenia pramenia.

Klientka (67) prišla na terapiu s tým, že potrebuje riešiť svoj vzťah k materiálnym veciam. Stále nakupuje, zhromažďuje a skladuje množstvo vecí, ktoré nepotrebuje. Má preplnenú domácnosť a niektoré veci má aj po dvoch kusoch. Veľmi ju to v živote obťažuje. Trápi ju, že nie sú zmysluplne využité a už nemá prehľad o veciach, čo má doma. Vymklo sa jej to z rúk. Klientka cítila, že má ťažké nohy, akoby bola pribetónovaná k zemi.

Počas 2-hodinovej terapie sme sa najprv dostali do situácie, kde ako mladšia pracovala v inom meste a šéfka sa nad ňou vyvyšovala, kde cítila veľkú bezmocnosť, poníženosť, nespravodlivosť a že to musí odtrpieť. Vždy sa tam cítila ako pribetónovaná.

Táto situácia nás postupne dostala ešte hlbšie a do detstva, keď mala klientka 2 roky. Mama ju v tej dobe ešte kojila a ona za ňou chodila v noci, teda ju budila. Rodičia ju následne dali na odriekačku k tete a ona sa cítila odhodená, nepotrebná, nepochopená a nevedela, prečo tam musí ísť.

Klientku som spojil s jej vnútorným dieťaťom, cez ktoré sa začala uzdravovať sama v sebe i sme začali uzdravovať vzťah s mamou.

Pri konci terapie klientka veľmi silno v sebe prežila a pochopila, že dôvod, prečo v živote toľko hromadí, je, aby sa necítila odhodená, nepotrebná, nepochopená. Robí to zo strachu, aby ju rodičia nedali k tete.

Áno, presne takto sa prenášajú vzorce a programy z detstva. V kľude s nimi môžeme žiť 65 rokov, ako pani klientka, až ich jedného dňa neuzdravíme. Tá radosť, ktorú v sebe mala po terapii, mám stále pred očami. Bola spojená so svojím vnútorným dieťaťom… Bola šťastná…

Klientka (64) prišla na terapiu s tým, že sa cíti nevidená svojim manželom a uteká k alkoholu. K tomu sa svokra mieša do ich vzťahu. Klientka sa v tomto cíti veľmi smutná, bez chuti do života, bez energie a nemá pokoj na duši.

Počas terapie sme sa dostali do príčiny jej súčasného problému — do jej detstva, keď mala okolo 12 rokov. Mama ju často bila varechou a mala veľmi prísnu výchovu. Mama vždy uprednostňovala viac chlapcov ako ju. Cítila sa neľúbená, nevidená.

Teraz môžete vidieť, ako je situácia v príčine prepojená so situáciou, s ktorou prišla na terapiu. Tým, že v sebe mala uzamknuté pocity, že je nevidená vlastnou mamou, jej manžel jej to len zrkadlil, odrážal. Preto sa cítila nevidená aj ním.

Klientke po terapii odľahlo a cítila v sebe pocit ľahkosti. Bola veľmi prekvapená, ako po toľkých rokoch sa jej táto situácia zopakovala, len s iným človekom.

A tak je to vždy, pokiaľ človek neuzdravuje príčiny svojich minulých problémov. Opakujú sa nám dokola, len s inými ľuďmi a v iných situáciách.

Klient (27) prišiel na terapiu s tým, že má problém si nájsť prácu. Pošle životopisy, motivačné listy, zavolajú ho aj na pohovor, ale nikdy nedostane spätnú väzbu. Stále sa mu deje to isté. Cíti, že stagnuje, furt je doma, už aj peniažky potrebuje a trvá to strašne dlho.

Počas terapie sme sa dostali do príčiny jeho súčasného problému, a to do obdobia jeho prvej lásky, keď mal 15 rokov. Začali spolu chodiť von, cítil k nej veľkú lásku a po krátkom čase ho odmietla. Sám v sebe cítil, že mu niečo chýba, aby ho prijala. Nestačil jej taký, aký bol. Cítil sa odmietnutý a že mu nič iné neostáva, iba s tým žiť.

Teraz môžete vidieť, prečo si klient nevie nájsť prácu, prečo ho stále odmietajú. Lebo si v sebe nosil zranenie, keď mal 15 rokov a bol odmietnutý svojou prvou láskou. Vnútorné pocity, ktoré prežíval, nikam nezmizli, stále tam boli. Preto ho aj v zamestnaniach stále dokola odmietali.

V terapii sme túto situáciu uzdravili, odpustili druhým i sebe. Klient sa po terapii cítil odľahčený a spokojný sám v sebe. Cítil, že už žiadny problém nemá, a ja počítam s tým, že sa mi čoskoro ozve, že ho prijali do novej práce 😊

Prvá reakcia klientky (41) po terapii bola: Toto bolo brutál, za celý svoj život som toľko neplakala ako tu. A to mi na začiatku povedala, že ona nevie plakať už roky. Prišla na terapiu s tým, že už viac ako 5 mesiacov nevie prehĺtať, akoby mala veľkú guču v krku.

Po mojej otázke, čo zažívala v období predtým, než sa jej to stalo, povedala, že bola s manželom a deťmi na lyžovačke a kým sa oni lyžovali, ona 5 dní tŕpla každý deň na izbe a mala obrovské strachy, či sa im nič nestalo. Zažívala úzkosť a permanentný stres.

Počas terapie sme sa dostali do príčiny jej súčasného problému. Keď mala 9 rokov, spadla zo stromu a na zemi mala ruku dvakrát prekrútenú. V tej dobe sa to veľmi bála povedať mame, tak poprosila naj kamarátku, nech jej na to dá obväz a ona si šla domov ľahnúť do postele. Keď prišla domov mama, pravdu jej nepovedala, len sa čudovala, prečo leží v posteli.

Bála sa jej povedať pravdu, lebo vedela, aké „cirkusy“ mama v takýchto situáciách, keď niečo vyviedla, robila. Aké škaredé veci hovorila a aké úzkostné až panické stavy chytala. Keď sa neskôr dozvedela, čo má jej dieťa s rukou a videla jej prekrútenú ruku, nasledoval spomínaný „cirkus“.

Teraz je vidieť to prepojenie medzi príčinou a súčasnou situáciou, prečo klientka má také prehnané strachy o svoje deti, manžela, svojich blízkych, ktoré vyústili až do toho, že nevie prehĺtať. V krku totiž viaznu všetky nevypovedané veci. To, že sa permanentne bála o svojich blízkych, išlo z jej detstva, kedy sa bála, keď čakala na mamu, ako bude reagovať, keď sa vráti domov a dozvie sa to.

Tieto uväznené emócie boli v klientke celý ten dlhý čas. Po terapii sa cítila veľmi uvoľnene, spokojne. Pýtala sa, kedy môže absolvovať ďalšiu terapiu, čo mi spravilo veľkú radosť.

Po 1. terapii povedala: „Toto bolo brutálne,“ a po 2. terapii: „Toto bol masaker (v dobrom).“

Klientka (41) prišla na ďalšiu terapiu s tým, že vždy, keď príde k rodičom, uzavrie sa jej krk a akoby ju obklopila hmla. Tieto dve veci jej bránia v tom, aby u rodičov čokoľvek zjedla a vypila. Má problém s prehĺtaním a má pocit, akoby ju tam niekto ubil do zeme. Nevie, čo má robiť, neverí si a má pocit, že nevie z tej zeme vstať.

Počas terapie sme sa dostali do príčiny jej súčasného problému, do jej detstva, keď mala 10 rokov. Chcela chodiť a hrávať na klavír, ale jej otec jej stále hovoril, že na to nemá, že on to nebude platiť, nebude ju nosiť na krúžky a že to po čase aj tak vzdá. Cítila sa v tom psychicky veľmi zle. Keď s čímkoľvek za ním išla, vopred vedela, aká bude odpoveď.

Po uzdravení tejto situácie klientka pochopila, že každé stretnutie u rodičov a hmla, ktorá ju obklopovala, kedy mala pocit, že ju niekto ubil do zeme, otvárala len hlboké rany z detstva v nej samej. Otec bol ten, od ktorého cítila to, že si v dospelosti neverila, prečo jej zvieralo hrdlo, a ten, ktorý ju svojím prístupom a odporom ubil do zeme, až klientka stratila ako dieťa úplne sebavedomie.

Klientka ku koncu terapie povedala, že toto bol masaker (v dobrom), že sa cíti viac v sebe, verí si a akoby narástla. Vnímala svoje vnútorné svetlo a precítila, kým v skutočnosti je. Krásnou slobodnou bytosťou, ktorá dokáže všetko, čo si zaumieni.

Klient (38) prišiel na terapiu s tým, že vo vzťahu sa snaží vyhovieť svojej partnerke, aj keď ide občas proti sebe. Robí to preto, lebo ju nechce vidieť smutnú, sklamanú.

Počas terapie sme sa dostali k príčine jeho súčasného problému, a to do prenatálu, keď bol ešte malým plodom v bruchu svojej mamy. Cítil tam z mamy strach, lebo ona si uvedomovala, že muž, s ktorým čaká dieťa, nie je ten pravý do života, a bála sa, ako budú na tehotenstvo reagovať rodičia i samotný partner. Bála sa, že ostane sklamaná po ich reakcii.

Dieťa v bruchu tieto emócie mamy prebralo a pokladalo ich za svoje. Vyrástlo s nimi, a preto sa klient v súčasnosti snaží vyhovieť svojej partnerke, lebo nechce cítiť sklamanie, ako keď bol v bruchu mamy.

Vidíte to prepojenie? Takto si nesieme mnoho nezhojených vecí do našich dospelých životov a žijeme to, čo sme prevzali od druhých. Ak nie sme spokojní s tým, čo žijeme, je čas to zmeniť.